Príbeh môjho Mustangu sa pre mňa začal písať na jeseň roku 2014, kedy sme spolu s kamarátom Dušanom hľadali kus vhodný na renováciu. Pochopiteľne, ako každý, sme chceli ročník 1967 alebo 1968 vo verzii fastback s manuálnou prevodovkou a čím väčším motorom. Nakoniec sme skončili pri coupé 1968 s motorom 302 cui a automatickou prevodovkou.
Náš výber padol na toto auto z Poľského mesta Stargrad. Ja som vedel, že to nie je ideál, ale Dušan mal v hlave jasnú podmienku. Musí to byť pojazdné aby sme si ho pred kompletnou dlhou renováciou ešte trochu užili. Po nekonečných týždňoch mailovania sme sa dohodli na sume 10000eur a stretnutie naplánovali v Katowiciach na pol ceste. V noci sme vyzdvihli kamaráta Martina, ktorý už mal zrenovované coupé 1969 a vyrazili sme na cestu. V ranných hodinách sme prvý krát započuli zvuk studeného nie veľmi dobre nastaveného osem valcu. Pri prvom kontakte zadných kolies po tom ako opustili odťahovku nastal celkom zmätok. Miesto vyloženia auta totiž zadná náprava odtlačila celú odťahovku preč. Len matne si pamätám zdeseného Poliaka ako skáče do kabíny a zaťahuje ručnú brzdu. Hneď potom nasledovala skúšobná jazda, aj keď vlastne nebolo čo skúšať. Bolo to pojazdné a vedelo to zastaviť a to je tak všetko. Nahodili sme naše prevozné ŠPZ ktoré boli platné iba na Slovensku a pobrali sme sa domov cez Poľsko a Česko. Cestou sme mali zopár malých drobných problémov ako napr. vylievajúci sa benzín pri akcelerácii cez plniaci otvor, alebo odpadnutý kábel palivového čerpadla. Na diaľnici pri rýchlosti 140km/h sme zopár krát museli doliať vodu a trošku ochladiť motor. Po 4 hodinách s priemernou spotrebou 10 litrov/100km sme boli doma. Ešte zopár krát sme si požičali prevozné značky a využili možnosť povoziť sa. Počas tohto obdobia sme zisťovali informácie o tom ako toto auto vyšlo z výroby. Náhodou som našiel na internete fórum classicmustang. Prvotne som chcel zistiť čo najviac informácií, dekódovať štítky a VIN číslo. Zistiť originálnu farbu a výbavu. Práve tu som spoznal Doda, ktorý niekoľko mustangov už opravoval, vlastnil a vyznal sa do detailov a rozdielov. V tomto príbehu zohrá ešte dvojakú úlohu, no nakoniec so šťastným koncom.
Z prvých informácií sme zistili, že sa jedná o Ford Mustang coupé 1968, motor: 289(4.7l) V8 s dvoj komorovým karburátorom a 3 stupňovou automatickou prevodovkou Ford C4. Vybavený bol de luxe interiérom, spodnou a stropnou konzolou a posilňovačom bŕzd. Čo nás ale zarazilo bola farba exteriéru. Auto bolo aktuálne nastriekané tmavo-zelenou farbou známou ako highland green, ktorá sa nám páčila. Bohužiaľ, originál bol lime gold metalic. Je to svetlozelená limetková metalíza. S týmto faktom sme bojovali počas celej renovácie. Jediným plusom mal byť čierny vinyl na streche. S príchodom zimy sme z auta demontovali motor s prevodovkou a začali rozborku. Hoci to bol môj prvý motor V8 na ktorom som robil GO mali sme všetko detailne naštudované. Dnes s odstupom času 12 rokov a cca 80 takýchto zrenovovaných motorov môžem povedať že sme boli v obraze a nič nepodcenili. Nakoniec sme zistili, že motor nie je originál. Bol vymenený za 5 liter z roku 1991 pravdepodobne z Mustangu. Nasvedčuje tomu zopár detailov. Absencia otvoru na palivové čerpadlo, mierka oleja v bloku motora a samozrejme výrobné číslo. Jedným hlavným benefitom tohto motora je jednodielne zadné gufero kľukovky, ktoré staršie motory nemajú. Vnútri bolo všetko originál, t.j. nebol nikdy rozoberaný. Bol problém nájsť firmu, ktorá spraví výbrus bloku a kľukovky. Nikto sa k tomu nemal, a nikto nepoznal rozmery, a preto sme sa museli do tejto problematiky ponoriť ešte viac a všetko si zistiť. Pri prestavbe sme sa rozhodli nedržať sa originálu s 2 komorovým karburátorom a výkonom 225 koní, ale siahli sme po Edelbrock Top-end kit-e s označením 2091. V tej dobe to bola sada hliníkových hláv, sánia, vačkového hriadeľu pre výkon 367koní a cca 430Nm. Vzhľad sme doladili chrómovým filtrom, palivovým vedením, alternátorom a hliníkovými krytmi ventilov s nápisom Ford Racing . Prevodovka prešla kompletnou GO, doplnená bola o silnejšie servo, kevlarové lamely, hlbšiu olejovú vaňu a shift-kit pre tvrdšie radenie. Nedočkavo sme namontovali motor a prvý štart bol o 23:45 bez výfukov. Motor po chvíľke naskočil. My sme mali neuveriteľnú radosť, to sa ale nedá povedať o rodičoch a susedoch. Nasledovala zábehová procedúra a potom cca 1500km zábeh. Možno sa Vám to zdá nelogické, prečo sme nový motor namontovali do auta , ktoré čaká renovácia. Dôvod bol ale jednoduchý. Ak si spomeniete na Martina, ktorý renovoval mustang 1969, tak oni zrenovovali komplet auto a kvôli problémom s motorom ho museli 2x vyberať s nalakovaného auta. Tomu sme chceli predísť a preto sme zábeh spravili teraz, v čase, keď nie je čo poškodiť na karosérii.
Ďalší rok prišla na rad kompletná demontáž. Karosériu sme „oholili“ do posledného šróbu. Pri tejto demontáži sme našli výrobný list tzv. build sheet, podľa ktorého sa vo fabrike dané auto skladalo. Veľké plochy sme obrúsili do kovu a zvyšné ťažko dostupné časti sme nechali opieskovať v neďalekej firme. Keďže obaja sme boli zamestnaní a nebol čas prepraviť karosériu na pieskovanie . Pieskovanie odhalilo fatálne problémy a hnilé miesta. Vedeli sme že toto je nad naše sily. Oslovili sme preto Doda, ktorý mal s vyváraním Mustangu skúsenosti a začal dlhý niekoľko ročný boj. Dušan to v priebehu rokov vzdal. Výmenou s doplatkom za môjho druhého mustanga V6 2011 som sa stal plnohodnotným majiteľom zhnitého veterána. Od roku 2016 do roku 2020 sa bojovalo s karosériou. Veľa dielov som musel kompletne vymeniť ako napr. celá podlaha, predné nosníky, plechy okolo motora, plech nad kúrením + horná mriežka, zadný kufor, plechy okolo nádrže, kompletné zadná blatníky a veľa iného. Úprimne? Bolo tam toho na výmenu oveľa viac, ale rozpočet nedovolil a tak sme opravovali a vyvárali. Po rokoch ležania na stolici sa dokončili najnutnejšie práce a auto sa previezlo domov, kde som si ho dokončil už sám. Konečne prišli na rad príjemné starosti ako vyber farby. Dlho som vnútorne bojoval medzi dvomi možnosťami. Originál vs. highland green, no nakoniec vyhral originál. Od strešného vinylu som upustil ale bok auta skrášlila nálepka v štýle „CS“ teda California special. Podvozok som si lakoval sám v duchu originálu, čiže tehlová farba s ľahkým prístrekom farby auta. Presne takto to robila fabrika. Motorový priestor je čiernej polo-lesklej farby. Zvyšok som nechal na profesionálov. Farba sa použila Spice Hacker + 2 vrstvy vrchného laku a po preleštení keramická vrstva.
Montáž prebiehala jednoducho, bohužiaľ vďaka amatérom v lakovni som prišiel o dokonalé nastavenie škár medzi dverami a blatníkmi. Bez môjho súhlasu všetko rozladili a zavolali mi až keď už nevedeli napraviť svoje chyby. Ďalšiu vec, ktorou iba potvrdili svoj amaterizmus, bolo odstránenie špeciálneho tmelu na spoji blatníku a zadného stĺpiku okna. Tento tmel je náhrada za pôvodný cínovaný spoj. Oni ho proste vybrúsili, pretože nevedeli čo to je. Celkovo lakovanie dopadlo dobre bez vážnejších chýb, niektoré diely museli opraviť a opakovane nalakovať. Najviac z celej renovácie dal zabrať interiér a rôzne detaily, ktoré vďaka čínskym replikám bolo potrebné „doladiť“ aby zapasovali. Najväčšou výzvou bola inštalácia stropnice. Síce sa to podarilo takmer dokonale, ale môžem povedať, že viac by som sa do toho nepustil a radšej to zveril čalúnnikovi. Do auta som oproti originálu doplnil: predné kotúčové brzdy s posilňovačom, hliníkový chladič s elektrickým ventilátorom a senzorom riadenia teploty, elektrické palivové čerpadlo, zadné reproduktory a predný dual reproduktor. Rádio Retrosound je výzorom originálne, no schováva v sebe elektroniku bluetooth, USB a iné moderné vymoženosti. Zadná náprava prešla kompletnou renováciou. Farby dostala originálne. Rovnako ako aj predná náprava. Diely, ktoré boli z továrne holým kovom, som zalakoval do priehľadného laku. Miesto originálnych 14“ kolies som použil 15“ palcové v duchu Mustangu GT. Kvôli bezpečnosti som použil príplatkové 3 bodové bezpečnostné pásy miesto klasických 2 bodových. Celá podlaha, kufor, dvere blatníky a motorová stena sú odhlučnené kvalitným tlmiacim materiálom. V roku 2021 bol mustang konečne hotový a začalo sa prihlasovanie z Amerických dokladov na Slovenské. Táto cesta nie je jednoduchá a je potrebné použiť “prostredníka“, v mojom prípade šlo o Norberta S. , ktorý mal známeho v Poľsku. Pôvodná dohoda bola, 1-3 mesiace no vďaka jeho neochote a neschopnosti to trvalo 1 rok.
Vôbec to nemal pod kontrolou, mesiace nekomunikoval bol arogantný nič nevedel a chrlil jednu výhovorku za druhou. Po roku hádok ,vyhrážok políciou to horko-ťažko vybavil a papiere som si osobne vyzdvihol v Uhorskom Hradišti. Samozrejme dohodnutá suma už neplatila a pýtal viac. Na tohto človeka naozaj pozor. Je stále aktívny klame zavádza ľudí, predáva vraky amerických áut a ťahá z ľudí peniaze. Mustanga som úspešne prihlásil na Slovenské ŠPZ a začali testovacie jazdy. Ešte som sa rozhodol pre zopár úprav na motore, Nainštaloval som pevnostné skrutky ARP na ojnice a hlavné domce kľukových ložísk. Hliníkové hlavy sa znížili o 0,5mm a použilo sa najtenšie tesnenie na trhu. Miesto karburátoru Edelbrock 600cfm som použil závodný karburátor Brawler 650 doublepumper. Po pol roku jazdenia som sa rozhodol pre výmenu zadného diferenciálu. Použil som lamelový samosvor a zmenil prevod na 3,55:1 miesto originálneho 2,87:1. Auto ožilo. Akcelerácia je brutálna na úkor maximálnej rýchlosti. V priebehu času som ešte namontoval tzv. traction bar, pre lepší prenos výkonu na cestu. Poslednou zmenou bola výmena hydromeniču z 2200rpm na 3000rpm. Doplnil som budík teploty oleja v prevodovke a prídavný olejový chladič prevodovky. Veľký otáčkomer som skryl do odkladacieho priestoru stredovej konzoly, tak aby nenarúšal originálny výzor interiéru.
Do dnes mám na aute najazdených zhruba 4000km od renovácie. Občas sa vyskytnú nejaké drobné závady vzhľadom na jeho vek a diely druhovýroby, to je však akceptovateľné.
Boris