Ford Mustang SN95 3.8 V6 1995

Ahojte, volám sa Lukáš a predstavím vám môj projekt, Ford Mustang SN95 4 generácie z roku 1995.

Príbeh tejto generácie začína už koncom roka 1989 kedy prišiel jasný verdikt a rozkaz predstavenia konceptu 4 generácie Mustangu, ktorý sa nazýval "Arnold Schwarzenegger" a je mu do dnešnej podobizne najbližší. Slovo dalo slovu a v roku 1993, koncom decembra bol oficiálne predstavený verejnosti s jasnou myšlienkou pokračovania dovtedy a samozrejme doteraz neprerušenej produkcie tejto legendy s poradovým číslom 4. Môj konkrétny kus je mesiac apríl (ako som aj ja narodený v tomto mesiaci) ale, z roku 1995 vo farbe Forest Green.

Tejto generácií sú moje sympatie naklonené už niekoľko rokov v podstate od kedy som sa dostal všeobecne k auťákom. Výrobným domovom tohto modelu bol samozrejme Dearborn Michigan, kde vo finále tejto pred FL verzie zišlo z pásu celkom 644 176 ks od roku 1994 do roku 1998. Po rozsiahlom facelifte, ktorý niesol označenie "NEW EDGE" zišlo do roku 2004 z montážnych liniek ďalších neuveriteľných 918 353 ks (čísla sú dokopy zo všetkými možnými konfiguráciami) V6,V8,COBRA,MACH1,Coupe,Convertible,Saleen,Bullitt a rôzne limitky ako Cobra R, BOSS Shinoda, FR500.

V 21 rokoch môjho života som si povedal, že ideme do toho a musím konečne do garáže priniesť Mustanga 4 generácie s 5.0 motorom V8 (302 cui) Windsor a manuálnou prevodovkou T5 Borg-Warner. No nakoniec, moja túžba po tejto generácií bola taká veľká, že som sa ujal skoro základného drobca s motorom 3.8 (232 cui) Essex a automatickou prevodovkou AODE. Takže úplný opak toho, čo som pôvodne chcel. Zohnať v týchto podmienkach auto, ktoré som chcel bolo skoro nemožné. Aj práve preto si ma tento kúsok získal. Mal svoje silné stránky, ktoré ma presvedčili pri osobnej obhliadke v malebnej obci Zderaz (okres Chrudim) v Pardubickom kraji. Vozidlo som odskúšal, pokontroloval základy, ktoré boli medzi mojimi požiadavkami a tie boli len dve. Karoséria nech je v čo najlepšom možnom stave bez nejakých obrovských zásahov a nie je to po nejakej totálke s pravými km. Tak sa aj stalo a v roku 2017 začiatkom Novembra sme sa dohodli, že si po auto prídem hneď po novom roku 2018 v Januári, nakoľko som musel ešte predať jedno z mojich áut, ktoré Mustangu zaberalo miesto v garáži. Pokojné spánky sa premenili na nesmiernu radosť a modlenie sa za to, aby auto neprišlo do rúk niekoho iného. Vyčkalo na mňa a 24.1.2018 sme ho viezli domov s úsmevom na tvári a myšlienkami, ako sa na to asi budú objednávať diely :D . Nezabudnem na ten moment, ako som každých 5 minút kontroloval zadnú časť odťahovky, či sa mi to len nezdá, čo to veziem domov a že som už naozaj majiteľ Mustanga (jeden z najlepších momentov v živote hneď po strate panictva). Poďme sa ale pozrieť podrobnejšie na môj kus, ktorý som si zaobstaral.

Po tom, ako sme auto zaparkovali v garáži, som pred ňou ešte stál asi pol hodinu a nečinne som si auto obzeral. Dosť bolo ale sentimentu, ide sa sa na vtedajšiu bolestivú cestu prihlasovania auta. Ako som už spomínal, Mustanga som kúpil v ČR čiže vozidlo, ktoré už malo EU doklady. V jednom bratia spolu nie sme a to sú zákony a byrokracia okolo týchto úkonov. "Zlatá" pani Monika na okresnom dopravnom inšpektoráte v Žiline, mi po absolvovaní KO, STK a EK oznámila, že mi už existujúce výnimky na homologizáciu a uľahčenie užívania vozidla neprepíše a mám jej doniesť fotografie homologizovaných častí vozidla (podotýkam všetkých). Nechápal som, či sa nachádzam v krajine tretieho sveta alebo v členskom státe EU. Tak som si pomohol najlepšie tak, aby aj pani Monika bola v pohode a ďakujem susedovi s VW Polo skoro identickej farby, ako môj Mustang. Vytlačil som, doniesol som, teta bola spokojná a hneď sa dalo tlačiť nové SK papiere. Tento príbeh je na dlhšie písanie, rád sa o ňom porozprávam osobne, je to totižto skoro na nobelovku a námet na knihu s názvom "Ťažko je žiť ľahko". Po 4 mesiacoch sa mi oficiálne podarilo dostať Slovenské doklady od auta, absolvovali sme s novými SK EČV administratívnu TK a EK pre (vtedy ešte nálepky) a mohol som si vydýchnuť. Auto máme na značkách, poďme sa bližšie zoznámiť, nahltať prvé km na území Slovenska a počítať/spisovať s čím začneme.

Rád by som túto časť začal tým, že za servis a čiastočné renovácie chcem poďakovať najmä môjmu dobrému kamošovi Borisovi a jeho firme Muscle Cars Slovakia, kde je môj Mustang ako doma. Začali sme tým, že Boris reagoval na nejaké veci, ktoré som dostal k Mustangu a tak som ich dal na predaj. Došiel si vtedy po prevodovku T5 a dielce spojené s tým. Z pár minútovej návštevy za účelom klasického predaja sme strávili niekoľko hodín rozprávaním o autách. Po dohode sme stanovili moju prvú návštevu u neho v roku 2019 a začali sme to praktizovať každý rok a možno aj niekoľko krát do roka :-D. Ešte pred tým som ale samozrejme absolvoval prvé servisné úkony v podobe podvozkových dielov. Väčšia časť gumených vecí a uložení ako silnetbloky na ramenách, uloženia stabilizátora, samotné tyčky stabilizátora. Podvozok bol tiež dosť vyžitý čo sa týkalo pruženia a tlmenia. Ako laik, som si myslel pri skúšobnej jazde, že tá hojdačková vlastnosť je prirodzená pri americkom aute. Bolo to ale až moc "rozhojdané". Predné aj zadné tlmiče boli skoro po smrti a tak prišiel rad aj na tie. Za tieto vyššie vymenované veci som dal na prepočet cez 1200 euro (podotýkam, že som vtedy nevedel nič o dieloch a ich kúpe z USA) tak som to riešil cez "fair play" firmu ktorú ale nebudem menovať pre zachovanie svojej slušnosti. Za diely si vtedy zobrali naozaj sakramentskú prirážku. Nehovoriac o tom, že tlmiče vydržali nájazd ledva 6000 km a zadné tiekli, ako ... no nechajme to tak, proste boli na odpis. Firma Monroe už vtedy dávno nebola tým, čím niekedy. Padol verdikt na výmenu tlmičov znova, tento krát vyhrala voľba KYB, ktoré sú na aute dodnes a nejavia známky únavy. Postupne sme sa púšťali viac a viac do všetkých častí auta od samotného motora, cez diferenciál, prevodovku a podobne. Motor sme pretesňovali, zvyšovali kompresiu a použili väčšie ventily. Taktiež sa použili nové remenice oľahčené, motor sa z časti hodil do farby a urobila sa kontrola valcov v akom sú vlastne stave. Až do úplného rozobratia sme sa nedostali, nakoľko motor bol v útrobách naozaj v peknom stave a nevyžitý. Preto sme riešili len vrch motora a veci spojené s ním. Samozrejme sa ale kompletne pretesnil. Kompresný pomer stúpol z pôvodnej hodnoty 9.1:1 na cca 10.4:1 čož je naozaj veľmi pekný výsledok a je to poznať na jeho citeľnejšej ľahkosti, akcelerácí a dravosti. Štandardný prevod z fabriky v diferenciáli činil hodnotu 2.73:1. Tu sme opäť troška improvizovali a hľadali vhodný atribút. Dostali sme na komplet prevod aj s ložiskami v pomere 3.73:1. Už po týchto zásahoch sa mi Mustang páčil ešte viac, ako predtým. Auto sa hýbalo aj hýbe skvele. Prevodovka AODE (4st.automat) dostala novú hliníkovú vaňu, pretesnenie, kontrolu a taktiež aj nový hydrodynamický menič s vyšším bodom uzamknutia (stall speedom). Pôvodný bol pri 1400 rp/m a nahradili sme ho za 2000 rp/m. Pomaly ale isto sa dostávame k záverečným fázam. Motor funguje skvele, prevodovka s novým olejom a pretesním tak isto (na niekoľký pokus) ale už máme sucho. Aké by to bolo, aby Mustang nebolo počuť. A teda niečo treba už spraviť s tou absenciou 2voch valcov. Podmienka bola jasná, priblížiť sa aspoň čiastočne k zvuku V8. Nič neznie ako 8 valec samozrejme ani arogantná V6 s OHV rozvodom. Ale vyskúšali sme a čuduj sa svetu, dosť ľudí ostalo s jemne pootvorenými ústami keď som im povedal, že je to motor V6. Výfuková zostava robí čerešničku na torte v podobe týchto technických vecí. Štandardné krátke výfukové potrubie (zvody) sa nahradili za dlhé long tubes headers (dlhé výfukové zvody) od firmy MAC. Taktiež aj stredové diely v podobe X-PIPE o priemere 2,5 palca. Na záver sa k tomuto setupu pridávajú catback koncové potrubie s koncovkami a tlmičmi od firmy SLP s modelom Loudmouth Series 1. Vždy, keď rozprávam alebo píšem o tejto výfukovej zostave, ježia sa mi chlpy na krku. Koncovky o priemere 3.5 palca vyústia v duálovej podobe štandardne pod zadným nárazníkom. Mustang ožil vo všetkých smeroch a je to naozaj klamlivý malý satan, ktorý vie prekvapiť. Toľko asi v skratke čo sa týka technických vecí okolo pohonu a podvozku. Je toho omnoho viac, ale to by človek musel napísať naozaj esej. Každopádne, auto je k videniu na rôznych podujatiach, každý sa môže osobne pristaviť, porozprávať, budete ma odháňať ako muchu keď sa rozrozprávam.

Čo sa týka exteriéru vozidla. Mustang, ako som už spomenul je nastriekaný podľa originálnej vzorkovej farby z fabriky pod názvom Forest Green. Je to hlboká zelená perleťová farba, ktorá vie klamať svojim hraním odtieňov podľa toho, ako svieti slnko alebo nesvieti, alebo je tma, alebo je šero. No základ je teda zelený a žiadny modrý, ako vie nežné pohlavie hneď povedať "jéééj aký pekný, milý, modrý Mustang" ... nie, naozaj to nie je modrá. Vozidlo prešlo čiastočným nástrekom karosérie a vyvarením lokálnch miest, ktoré už boli bohužiaľ zubom času postihnuté. Žiadne veľké miesta, lokálne záležitosti v miestach ako prahy, časť karosérie pod nárazníkom, lemy a lemovanie dverí. Podvozok (podlaha) auta je stále ešte pôvodná, ktorá nás ešte čaká, nech je Mustang v 100% optickom stave.

Po lakovaní a odstránení búchancov, nerovností a podobne sme aplikovali na zadné veko kufra dobové malé krídlo z verzie GT taktiež vo farbe auta. Spätné zrkadlá a kryt na vrchu predného čela a chladičovej steny v motorovom priestore zdobí čierna lesklá lakovaná farba. Po tom, ako vozidlo bolo hotové sa na finish ešte poriadne preleštilo jednokrokovo a naniesla sa ochranná keramická ochrana, ktorá ešte viac prehlbuje lesk a farbu. Takto už kozmetická stránka, ktorú som opísal v pár vetách je na konci a môžeme sa premiestniť do interiéru. Týmto prácam a postupom patrí vďaka firme Autogam s.r.o, ktorý sa postarali o vizuálnu stránku Mustanga a môjmu dobrému kamarátovi Jankovi, ktorý ešte vtedy pracoval pri detailingu a umývaní áut. Aj vďaka vám Mustang dnes vyzerá tak, ako sa patrí.

Čo sa týka interiéru, vymenil som len stredovú konzolu a rámik s fukármi nakoľko bola už v horšom stave a pôvodné fukáre nedržali polohu natočenia. Inak bola prístrojovka naozaj v slušnom stave bez akéhokoľvek poškodenia alebo rezonancií. Samozrejme je to zväčša plastikový interiér miešaný s ipurom. Nejaké tie nepríjemné zvuky plastov sa vytlmili použitím anti-vibračnej peny medzi spoje na prístojovke podobne tak aj na tapacíroch dverí. Tam sa zub času ukázal vo väčšom formáte. Madlá dverí vydávali rôznorodé zvuky už len na pohľad a k tomu boli aj povylamované cvoky (zarážky) na zacvaknutie. Tie sa objednali nové a samozrejme výkroje na ovládanie okien boli menšieho rozmeru, tak trebalo doupravovať nový diel. Časť dverí a tapacíre sa vytlmili taktiež penou. Použili sme aj nové reproduktory značky Pioneer oválneho typu spojené s rádiom od Kenwoodu. Na hudbu si v tomto aute špeciálne nepotrpím. Chcel som len nech to hrá čisto a príjemne na dlhé letné vychádzky alebo chystanie auta. Myšlienka bola splnená, za čo ďakujem môjmu dobrému kamarátovi Palimu, ktorého príbeh o Explorerovi môžete čítať vyššie. Taktiež sme menili aj zhorený konektor na spínači svetlometov, samotný spínač a použili sa lepšie žiarovky na osvetlenie budíkov. Vrch palubnej dosky sme obohatili o dva prídavné budíky, ktoré aktívne sledujú teplotu vody a teplotu motorového oleja. Zvolili sme miesto, kde pôvodne bola kupulka s miestnym časom. Táto poloha umiestnenia budíkov sa môže ešte zmeniť, zatiaľ je to vyhovujúca pozícia. Kompletne celý interiér vrátane volantu, housingu na prídavné budíky, lakťová opierka, predné sedadlá a zadná lavica s operadlami sa dal očalúniť do pravej kože. Interiér nabral celkovo na extravagantnosti a takej rýdzej americkosti. Pôvodná látka na sedlách bola plyš alebo inak povedané, babka mala taký gauč presne v 9Otych rokoch v obývačke. Týmto sa chcem veľmi poďakovať šikovnej pani Márii Slobodníkovej z Banskej Bystrice, ktorá sa postarala o túto krásnu prácu. Pridal by som asi poslednú vec, ktorá vozidlo dopĺňa a to sú disky. Na vozidle boli už pri kúpe aplikované disky z verzie GT R17 pre rok 1996-1997. Kolesá sa mi páčili, odjzadil som s nimi 5 rokov. Chcelo to ale zmenu a pre mňa k lepšiemu. Siahol som po kolesách, ktoré sa len tak nevidia k predaju a v EU a len tak sa nenájdu k predaju. Zároveň som chcel niečo tématické k tejto generácí. Verdik padol na kolesá od firmy SVE v podobe diskov z Cobry R2000 R18. Pneumatiky som použil od značky Pirelli s modelom P Zero (vpredu máme 235/45 a vzadu 255/40).

Takto nejak som sa vám všetkým snažil priblížiť v menšom popise moje auto, môj Mustang, ktorý som vždy chcel a dodnes mi robí radosť. Posledná fáza prác sa nezadržateľné blíži. Veľmi rád vám priblížim príbeh auta a veľa iného aj osobne, nedá sa všetko napísať, ale základ pre poznanie tejto generácie je to aspoň nejaký. Samozrejme, nič nieje večné a veľa vecí sa rieši každý rok či už je to klasická príprava pred sezónou alebo opotrebovanie dielov. To už k tomu akosi patrí. Veci a autá nemládnu rovnako ako aj my. Na aute jazdím celkom minimálne lepšie povedané, vždy s myšlienkou ísť pozrieť rôzne autmomobilové expozície, priateľské zrazy a hlavne tématické okolo amerických vozidiel. Je celoročne garážované, viac pucované ako jazdené, ale to nikedy stačí k pokoju na duši a spokojnosti.

Múdro na záver: kupujte si a stavajte si auto pre seba a nie podľa druhých, vaše auto, váš štýl, vaše ja !

S pozdravom Lukáš, majiteľ auta a člen Muscle Cars Slovakia

Page updated

Google Sites

Report abuse